Žiarske podhorie – prameň kam sa pozrieš...

Je krásne sobotné ráno. Síce je chladno, okolo nuly, ale na jeseň to už tak býva. Odchod plánujem na 10-tu hodinu. Verím, že nejaký ten stupeň pribudne. Dnes mám dosť času a preto volím dlhšiu trasu. Keďže aspoň raz za sezónu sa idem pozrieť na Žiarsku stranu čo je tam nové, voľba bola jasná - Kosorín a Jánova Lehota. Obe obce patria do mikroregiónu Žiarske podhorie.

Vychádzam z Turčianskych Teplíc po cyklotrase na Sklené. Kto chce ušetriť pár kilometrov, môže zvoliť začiatok priamo zo Skleného a pokračovať cez Rovnú horu.

V Sklenom odbočujem smerom k železničnej stanici. Popod trať vedie tunel, ktorým začínam stúpať k muničným skladom a pokračujem až k strelnej jame. Tento úsek trasy som už predstavil pri návrate zo Skalky. Tu končí asfaltka a cesta sa mení na šotolinu. Za strelnou jamou nad Kunešovskými lúkami pokračujem stúpaním až na odbočku do sedla pod Vysokou.

Tu na okamih stretávam červenú turistickú značku Cestu hrdinov SNP. Nastáva čas na prvé občerstvenie a tak zastavujem pod blízkym prístreškom pri ceste.

Vodu mám v batohu, aby mi zbytočne nevychladla. Teplé počasie ponúka viac možností ako mikroklíma samotného batohu. Preto, keď sa sem vyberiete v lete, doprajte si príjemné občerstvenie a nakloňte sa k Medvediemu prameňu.

Dosť bolo oddychu! Zapínam bundu a sadám na bajk. Čaká ma zjazd na prvú križovatku pri horárni, kde bočím doprava. Pokračujem po rozbitom asfalte cez hrebeň. Vďaka odolným MTB plášťom som však pripravený aj na tento terén. Odtiaľto je už dobrý výhľad na Žiar nad Hronom. Krása v priamom prenose. Zjazdujem ešte cca 7 km až nad obec Kosorín. Polovica tohto zjazdu je po novej asfaltovej ceste popod Brestový diel, ktorú si náramne užívam. Na jej konci po poľnej ceste zabočím doprava a cez most mierim k studničke Kojcovo.

Studnička je zrekonštruovaná. Je pri nej aj altánok na sedenie. Nádherný listnatý les je už odetý v jesenných farbách a vyzerá ako z rozprávky. Zvážnicou zapadanou žltučkým lístím pokračujem viac ako kilometer ku studničke Grossov prameň. V altánku zastavujem, dopĺňam energiu aj tekutiny. Aj táto studnička je pekne udržiavaná. Aj tieto miesta umocňujú dokonalý pôžitok z celej jazdy.

Teraz som niekde v polovici dnešnej trasy. Prezerám si informačnú tabuľu s mapou miestnych turistických trás, ktoré vybudovali obce Kosorín a Jánova Lehota s podporou BBSK. Je na nej uvedených množstvo miest, kde sa môžete ísť pozrieť.

Zaujímavosťou je lietadlo MIG či tank T-34 ako spomienka na 2. svetovú vojnu. Krátkym lúčnym stúpaním prechádzam nad obec Jánova Lehota. Krátky zjazdík ma privádza na horný koniec dediny. Odbočujem doprava a stúpam po dobrom asfalte smerom na Handlovú. Prechádzam popri kaplnke a odbočujem k Jazierku. Moja cesta pokračuje sériou ostrejších stúpaní až na lúky nad Handlovou. 

Víta ma nádherný výhľad na kopec Veľký Gríč a Biely kameň. Strmší zjazd po lúke ma privádza na zvážnicu, ktorá vedie priamo na Rematu. Do polovice má zvlnený profil. Neskôr sa trasa nesie už len v znamení príjemného zjazdu.

V známom rekreačnom stredisku pri Handlovej už nezastavujem, veď ešte na ma čaká stúpanie a prejazd nazad do Turčianskej kotliny priamo do Skleného. Tu sa môj okruh uzatvára. Doprajem si ešte malé občerstvenie v Penzióne Fiesta. Pán majiteľ je tiež aktívny cyklista a môžete tu v prípade núdze dostať základnú pomoc.

Táto trasa nie je príliš frekventovaná. Za celý čas som stretol asi troch cyklistov. O to viac má čo ponúknuť. Nádherné výhľady na žiarsku či handlovskú stranu. Všetky možné povrchy ciest, ktoré zvládne každý cykloturista. Zmiešaný les na jeseň pôsobí veľmi atraktívne a ukľudňujúco. Dobre udržiavané pramene a studničky umocňujú príjemné momenty, v ktorých sa spája estetický zážitok s možnosťou občerstvenia. Pritom som však ani zďaleka nevidel všetko zaujímavé, čo sa tu dá pozrieť. O dôvod viac vrátiť sa sem opäť!